Juraj Fifik a Tomáš Manina: Budovanie Slovenska

Začalo to nenápadne — fotografiou železničnej stanice Nové mesto v Bratislave architekta Vojtecha Fifika. Spúšť stlačil jeho vnuk, fotograf Juraj Fifik a týmto gestom v podstate odštartoval projekt Technické stavby Slovenska. Jeho cieľom je spolu s fotografom Tomášom Maninom zdokumentovať industriálne objekty vzni- kajúce na našom území prevažne v 40. až 60. rokoch 20. storočia. Plnenie päťročného plánu, ktorého vyvr- cholením má byť knižná publikácia, prezentujú autori postupne na výstavách pod názvom Budovanie Slov- enska. Aj tá aktuálna naznačuje, akým smerom sa zaznamenávanie budov, ktoré formovali tvár moderného Slovenska, uberá. Veľkoformátové fotografie umožnia divákovi nahliadnuť do ojedinelého interiéru vlakovej stanice vo Svite, vychutnať si takmer z vtáčej perspektívy Bellušove výrobné haly magnezitového závodu Dinas v Banskej Belej či jeho Kolonádový most v Piešťanoch. Poprechádzať sa však môžeme aj Baťovským mestečkom alebo sa nechať ohúriť rozsiahlosťou areálu dnes už nefunkčného cukrovaru v Šuranoch.

Projekt kladie pred dvojicu fotografov viacero výziev. V prvom rade, neexistuje systematický súpis prie- myselných budov toho obdobia, a tak sa ich vyhľadávanie pre autorov stalo trochu aj osobnou detektívkou
– putujú po krajine, kladú otázky, počúvajú príbehy pamätníkov. A jednoduché nie je ani skĺbiť dva autor- ské fotografické rukopisy – Fifikov pohľad je výtvarnejší, Tomáš Manina má bližšie k reklamnému jazyku.
V konečnom dôsledku však rozdielne prístupy môžu vyskladať zaujímavú obrazovú mozaiku. Na niektorých fotografiách sa do popredia dostáva architektonická osobitosť stavieb, inde je dôležitejšie zasadenie indus- triálnych objektov do panorámy slovenskej prírody. A to je aj hlavnou motiváciou projektu – rozšíriť vizuál- ny archív Slovenska. Ukázať, že zaujímavý estetický potenciál neukrývajú len tatranské štíty, drevenice, hrady a zámky, ale aj továrne, cukrovary, vodné nádrže či teplárne. Fifik s Maninom však nemajú v úmysle túto ar- chitektúru prvoplánovo adorovať, ani svoju prácu nevnímajú ako apel po jej záchrane. Mapujú, aby aspoň na fotografiách uchovali to, čo tvorilo dôležitú súčasť rozvoja našej krajiny a čo už o pár rokov nemusí existovať.

Michaela Pašteková
kurátorka výstavy