Vítězslav Plavec: Supercolored Spaces 

Eppur si muove! Legenda vraví, že tieto slová Galileo Galilei vyslovil na prostest voči inkvizičnému rozsudku v roku 1633, kedy musel verejne odvolať svoje hypotézy vyvracajúce geocentrický model vesmíru. Notoricky známy príbeh ako vytrhnutý z antológie nespravodlivosti. Hovorí o politickej moci cirkvi, ktorej doktríny mali nespochybniteľnú nadvládu nielen nad ľudskými osudmi, ale zjavne aj nad prírodnými zákonmi. Galilei si dovolil vytrhnúť Zem zo stredu vesmíru a postaviť ju zarovno so zvyškom kozmických telies. Až prekvapivo kresťanský akt pokory narušil základné, ale vratké piliere cirkevnej moci, patent na pravdu a vlastnú dôležitosť. Galilei mal však šťastie, že na rozdiel od svojho predchodcu Giordana Bruna nebol upálený na hranici. 

Galileiho príbeh dokazuje, že hoci sú prírodné zákony nemenné, ich interpretácia je prekvapivo poddajná. Paradoxne, pohyb vesmírnych telies je celkom relatívny. Stojac nohami na Zemi nie sme schopní jednoznačne dokázať, že vesmír sa netočí okolo nás. Ba čo viac, tento problém je celkom irelevantný až do momentu, kedy sa chcete z povrchu Zeme odlepiť. 

Supercolored Spaces nás vrhá do labyrintu pochybností. Zároveň nás klamlivosť našich zmyslov udivuje a naopak núti nás ju prekonať. Autor ako súčasný Galilei premýšľa o tom, aký je svet, v ktorom žijeme relatívny. Podobne ako kedysi impresionisti detailne analyzuje podstatu nášho vnímania, aby nám mohol dokázať, že nič nie je také, aké sa zdá. V tomto takmer eskamotérskom triku sa však odzrkadľuje hlboko zaužívaná lenivosť zraku. Od momentu, keď na hodine výtvarnej výchovy prvý krát počujete výčitku, že predsa kôň nemôže byť ružový, sa mnohé vnemy začínajú v našej mysli schematizovať.  Na úkor nekonečnej hĺbky možných vnemov sa oddávame pohodlnosti. A predsa, biely kôň pri západe slnka je skutočne ružový a v oranžovom svetle sodíkovej pouličnej lampy tráva pod našimi nohami nie je zelená.

Hoci je príjemné nechať sa zhypnotizovať kaleidoskopickým vnemom, stačí zapnúť svetlo alebo si posvietiť baterkou a ilúzia sa stratí. Určite to však nie je sklamaním. Práve naopak, rozlúštenie tohto tajomstva nám dokazuje, aký dokáže byť svet komplexný častokrát až za hranice ľudského chápania. 

A možno je Zem skutočne stredom vesmíru a učebnice treba znovu prepísať. 

Matej Chrenka